Autor: Mayuscha

Jedneho krasneho dna som sa zobudila a z mobilu na mna konecne zmurkal countdown ze Nepaaal 0 days! tak som vysprintovala z pelechu a dokoncit to nestastne balenie ktore sa mi v podstate nikdy nepodarilo dokoncit skor ako v den odletu. do poslednych tajnych zakuti prastareho batohu turistickeho charakteru som narvala kopu keksov a ineho proviantu ktory sa nam pocas nasledujucich 2 tyzdnov podarilo premenit naspat na muku, a podho cestovat. v rannej spicke som sa pretrtosila mestskou hromadnou dopravou aj s milionmi dochodcov a deticiek, co sa cielavedome hrnuli do nasich elitnych zdravotnickych zariadeni a vzdelavacich ustanovizni, az na nase macherske metropolitne letisko MR Stefanika. celou cestou eskalatorom a bezpecnostnou kontrolou som hrala formu ako bravurne zvladam ten batoh, a tvarila som sa ze ma rozmery a vahu maximalne takej urastenejsej kabelky. strategia vysla a zamestnanci nasej oblubenej uzernickej spolocnosti Ryanair ma pustili do lietadla aj s mojim mikulasskym mechom. letela som s kopou nasich slovenskych mamiciek s ich malymi cernochmi, co si cely cas veselo dzavotali slovlish jazykom, polka vety po slovensky a polka v anglictine. velmi mi to pripominalo nasu zbastardenu lutonstinu ktoru sme si za tie roky vyvinuli. na ostrov som dofrcala dokonca nacas, kde logistika do seba krasne zapadla, matko ma odchytil na letisku, supli sme sa do afticka linde, a ta nas vyklopila na hethrowe. tu sa nam zacal kroskulturalny zazitok. nasli sme si check in ku ktoremu sa mame dostat, no bohuzial len v elektronickej forme na tabuli oznamov. ked sme to tam cele 2x presmejdili z predu zo zadu, nasli sme aj realnu verziu check-inu. samozrejme bol obkluceny obrovskym mnozstvom bangladezovcov, s este obrovskejsim mnozstvom kufrov tasiek a balikov. ako sme tak stali v tomto surodom dave ako take biele vrany, nase obrovske turistikush batohy vyzerali az smiesne male. mali sme tu cest letiet ako prvi tymto novo zakupenym megaobrovskym lietadlom bangladezskej spolocnosti biman (ani ja neviem kde nabrali taky nazov :)), tak nas vsetkych obdarili cokoladkami a zdochnutymi tulipanmi, a navela navela sa nam aj podarilo odfrcat iba s dvojhodinovym meskanim. az dodatocne sme dosli na to, ze to vsetko bola velmi pravdepodobne uplata za ten pruser co nasledoval potom. svihli sme si to cez manchester velkym oblukom az do dhaky, kde nas cakalo pripojove lietadlo do nepalu, bohuzial ale hodinu pred tym nez sme sa unuvali priletiet. nas bangladezsky uvitaci vybor tiez stal za zmienku, ako som uz spomenula, boli sme jedine 2 biele tvory v celom lietadle, tak hned jak sme vyliezli z lietadla, nas cakal krdel senzaciechtivych novinarov, ktorych velmi zaujimalo, ako sa nam letelo, ci sa nam pacila bangi-pohostinnost a vela inych dolezitych otazok. my vsak ako spravny holywoodsky par sme im sikovnym manevrom zdrhli v pevnej viere ze to pripojove lietadlo sa tam este bezcielne mota po runwayi a oddane nas vyckava. tak malo staci k tomu aby sa clovek nechtiac ocitol v bangladezskych televiznych novinach. rozlucili sme sa z nasim najlepsim kamosom mahmoodom z british library, ktory sedel s nami v lietadle. cely let nemohol uverit tomu, aka je to nahoda ze takto vsetci spolu cestujeme, a ze sa vsetky nase mena zacinaju na M. no fakt bol zlaty, cloveka to dnes tak prekvapi a potesi, ked vidi take uprimne nadsenie a radost. istym krokom sme sa vydali k transit desku, kde mal byt niekto kompetentny schopny nam asistovat v nasej nemilej situacii, no kym sme sa vobec dostali k inkriminovanemu desku, museli sme sa prebojovat vrestiacou masou bradatych chlapov co sa vsetci ohanali barsjakymi zdrapmi papiera a bodickovali jeden druheho. ked sa nam podarilo dostat k tim chudakom za deskom, dostali sme uplne paradny plastovy token ako v lunaparku s takym prasivym napisom ze biman, a boli sme poslani prec, nasledne na to este asi 10 krat. mudry ujo povedal, ze token im ukazeme tam v tej jednej restauracii, a ze oni z toho padnu na zadok a daju nam veceru zadarmo, a ze medzitym oni vseeetko vybavia ohladom nasho zmeskaneho letu, ze pojde dalsie lietadlo a nanho nas uuurcite dostanu. potom si nas posielali este zo 3 krat od desku do restauracie a naopak, nakolko v restike povedali ze okeej, dinner okej, ale zadarmo nie okej, nakoniec sme si dako vydupkali kopec curry ryze s dahlom, co je v podstate polievka velmi zvlastnej konzistencie a chuti, ktora nas obklopovala komplet celych 14 dni. ked uz sme okolo 5 vecer boli asi uz velmi otravni, vyrukovali miestni bradati fesaci s pravdou von, ze ziadne lietadlo nebude a ani nikdy nebolo, a ze ostavame na noc v bangladesi aj keby sme sa poskladali. isli sme teda urobit bordel v oddeleni check-inovej batoziny, nakolko sme nemali so sebou totalne nic okrem fotacikov a dobrodruznej nalady, dostali sme zadarmo odvoz, hotel, aj dalsi kopec curry ryze, dali sme si vyhliadkovu jazdu z taxika a pofotili chudobu okolo, na hoteli sme hodili sprsku a zdochli, zobudil nas az telefonat o 10 vecer ci ideme papat.