Tento typicky Fidzi pozdrav na sa mi uz aj sniva - zdravi kazdy kazdeho, niekolko krat denne. Trochu zmena oproti klasickemu „pozeram sa druhou stranou, popripade ignorujem“ variantu pozdravu zauzivanom v „civilizovanom“ svete Fidzi ludia si nas okamzite ziskali svojou otvorenostou.

Jedna sa o znacny pokrok v mysleni, ktory podla slov miestnych prinieslo krestanstvo. Konvertovala vacsina povodneho obyvatelstva. Krajina bola v minulosti zmietana permanentnymi kmenovymi vojnami. Posledny dokumentovany pripad kanibalizmu sa datuje cca. 150 rokov dozadu - pripad reverenda Bakera, ktoreho zjedli v roku 1867. Nacelnikovi sa nepozdavalo, ze reverend z jeho vlasov vybral hreben. Dodnes sa povazuje za drze dotknut sa hlavy niekoho bez povolenia. Za tento cin kanibalizmu sa v roku 2003 potomkovia dediny Namosi potomkom reverenda Bakera oficialne ospravedlnili.

Podla zvyku vecer prebieha ceremonia pitia 'kava', co je horkasty napoj vyluhovany z korena nejakej rastliny. Pri vypiti velkeho mnozstva ma narkoticke ucinky. Pri gitare a speve si cestovatelia vymienaju zazitky a tipy na dalsie cesty. Notebook na fotke robi cez Skype priamy prenos zvuku na Slovensko

Mesto je plne Indov - svojho casu ich sem priviezli Anglicania, ako otrokov na pestovanie cukrovej trstiny, pretoze domorode obyvatelstvo neprejavilo dostatocny zaujem pracovat cely den (za mzdu). Anglicania nastastie nenasledovali model zotrocenia domorodeho obyvatelstva, vyskusany 300 rokov predtym v Amerike. Indovia sa po odsluzeni 5tich rokov stali slobodnymi a vacsina na Fidzi zostala.

Skusime par dni nepouzivat sampon, a celkovo kozmetiku obmedzit na minimum. Cital niekde na cestovnom blogu, ze telo sa po tyzdni aklimatizuje a kozmetiku viac nepotrebuje. Rozhodneme sa vyskusat to, striham si vlasy nakratko. Cielom je usetrit miesto v batozine, kedze najblizsie mesiace planujeme hodne presunov. Odkedy letiska zaviedli restrikcie na tekutiny, s kozmetikou je vzdy problem - vela krat musime robit check-in batoziny iba kvoli nej.

V Nadi nie su pekne plaze, clnom sa presuvame na ostrov Mana. Je to iba 30 km, napriek tomu je tam ovela krajsie pocasie a teplejsie. Domaci nas spolu s turistkami vitaju gitarou a spevom. Fotka v strede je jeden z mini ostrovov, na ktore sme po ceste narazili.

asi 300 clennej dediny. Prilezitostne stolujeme spolu s domacimi, co spociva v sedeni na zemi a jedeni zo spolocnych tanierov bez priborov, rukami. Vsade naokolo pobehuju deti. Trochu to pripomina cigansky styl, zasadny rozdiel je v tom, ze vsade panuje cistota.

Patrik si zapali cigaretu, posuva jednemu z nasej skupiny a hovori: „Na Fidzi sa vsetko zdiela - ked jem, podelim sa, ked pijem, podelim sa, ked fajcim, podelim sa. Jedine co nezdielame su zeny “

Snazim sa pozorovat spravanie domacich medzi sebou, ci to nie je nejaka turisticka propaganda. Vyzera, ze konaju tak ako povedal Patrik.

V principe to znamena, ze veci sa stanu, moze vsak nastat mierny sklz oproti povodnemu casovemu planu. Diana je povodom z Irska, jej manzel je z Fidzi. Je manazerkou hotela, ma na starosti asi 10 ludi. Dala si za ciel vybudovat vo svojich zamestnancoch zodpovedny pristup k praci. Podla jej vlastnych slov v tejto oblasti dosiahla zatial nulovy pokrok Jej zamestnanci chvilu nieco robia, vzapati si vsak sadnu, aby sa mohli navzajom porozpravat, zahrat na gitare, zaspievat ci len zapalit cigaretu.

Diana odhaduje, ze denne odpracuju okolo 30 minut cisteho pracovneho casu. Vlavo je cast Dianinho timu v plnom nasadeni pocas pracovnej doby. Chlapik s gitarou na videu je Caly, povodne upratoval stoly, znenazdajky vsak natrafil na gitaru leziacu na stolicke. To nemoze byt nahoda, povedal si, prerusil sialene pracovne tempo a hodinku si zahral.

„The staff has given up the daily struggle to serve meals, and the only food on offer is an all-day breakfast.“

Neda sa vsak povedat, ze by domorodci boli lenivi - akurat pracuju trochu pomalsie. Takmer kazdy vecer absolvuju tanecne vystupenie a ohnovu sou, pri ktorych sa poriadne zapotia. Popularnym sportom su rugby a volejbal, obe sa hraju denne. Inspirovani ohnovou sou nasi chalani tiez natrenovali svoje cislo.

Pri predvadzanych tancoch boli na parkete spolocne muzi aj zeny, ale netancovane v paroch. Hrala takato hudba:

• 11.mp3
• 01.mp3
• 02.mp3

sa natacalo zopar filmov (priamo na Mana ostrove nejaka nemecka televizna sou), napr. Castaway s Tomom Hanksom, a znama Blue Lagoon (natacane o nieco severnejsie, na suostrovi Yasawas). Prvy den sme sa kajakom vydali asi 3 km od nas na ostrov Castaway (ten napravo; kupodivu film sa nenatacal tu, ale na inom, neobyvanom ostrove vzdialenom asi hodinu cesty lodou). Pocas cesty sa nahle zmenilo pocasie, nastali velke vlny a boli sme docela radi, ked sa nam Castway Island podarilo dosiahnut.

Kajak sme nechali na plazi a vydali sa preskumat ostrov. Narazili sme na 5 hviezdickovy rezort, kde noc stoji v prepocte asi 420 EUR, nasej pritomnosti sa tu velmi netesili. Nakoniec museli po nas z nasho ubytovania poslat cln.

Bol to docela drahy den, museli sme zaplatit vyjazd clna a dva snorkle ktore sme stratili, ked sa kajak prevrhol. Takmer sme prisli aj o samotny kajak. Prieskumne cesty kajakom preto neodporucame, treba sa minimalne poradit s domacimi, ci dnes ocakavaju nahlu zmenu pocasia. Za nas pocin sme si v dedine vysluzili prezyvku Castaway Guys

Zaber je robeny z najvyssieho bodu ostrova, ktory sme nazvali Kopcisko Veliky.

sa tu zije - hudba, tanec, rozhovory, sport, trochu prace. Na celom ostrove som nevidel jediny televizor, noviny, takisto nikoho, kto by pocuval spravy z radia (vacsinu casu aj tak nie je elektrika) alebo cokolvek podobne. Takyto pristup znacne redukuje dolezitost spravy „v Londyne vypukli demonstracie“ - tuto informaciu sme sa dozvedeli nahodou, ked jeden z nasich ludi bol na Nete.

Internet stoji 10 Fidzi dolarov (1 FJD = 0.41 EUR) na hodinu, takze taketo rusive sumy preniknu z vonkajsieho sveta len velmi obcasne. A kedze neexituje masineria, ktora by ich udrziavala pri zivote, diskusia o probleme je minimalna.

Elektrina je k dispozicii od 18:30 asi do 5:00 rano. V tomto case pracujeme na pocitaci (ano, naozaj robime pracu - v danych podmienkach to znie neuveritelne) a nabijame notebooky.

Na varenie sa pouziva dazdova voda. Domaci nam ju serviruju k jedlam v podobe dzusu s pomarancovou prichutou.

nevyzera na to, ze by im nieco chybalo. Skupina psychologov, ktora sa rozhodla studovat depresiu v tejto spolocnosti prisla na to, ze fakticky nemaju co skumat. Par vyrokov domacich:

„Niekolko krat som bol som v USA, mam tam rodinu. Keby mi dali 1M dolarov a k tomu auto s vodicom, nemenil by som. Peniaze nie su nicim, priatelu. Jayten, farmar, 51 rokov.“

„Nikdy som nebol mimo Fidzi a pravdepodobne nikdy nepojdem - naco, zivot tu je dobry. Roger“

Stretli sme par ludi, ktori boli na ceste do USA, zarobit peniaze a vratit sa na Fidzi. Tiez Ase, nasa domaca, sa stazuje, ze by chcela cestovat a nemoze, lebo nema peniaze. Potiaz nastava, ked pridu turisti a ukazuju fotky z dalekeho sveta.

trva cesta z nasho pobrezia na druhu stranu ostrova. Nasa „planeta“ sa velkostou podoba na tu z Maleho Princa. Cely ostrov sa nam podarilo po obvode obist za 2 hodiny.

Prave prebieha vyuka, to vsak ucitelovi nebrani v tom, aby sa s nami pustil do rozhovoru, ktory trva asi hodinu. Vola sa Sakeasi, je hlavnym ucitelom, v skole ucia este dalsi styria.

Skola trpi materialnym nedostatkom, chybaju lavice, jedna z tried je pre nedostatok miestnosti vonku. Zmienime sa, ze fotky budu uverejnene na Internete a Sakeasi nas poprosi, aby sme zverejnili informacie, co skola potrebuje a ako sa jej da pomoct.

V skole sme sa zastavili aj o par dni neskor, pocas sportoveho dna. Vsetci povzbudzuju svoj tim, okrem japonskeho dievcata, ktore miesto toho zbiera semienka zo stromu. Je uplne mimo spolocenskych aktivit. Po rozhovore zistujeme, ze jej anglictina je velmi slaba. Ma 10 rokov, na Fidzi je uz piaty rok, jej rodicia spoluvlastnia Mana rezort.

typu Uwe a Dieter. Tito dvaja Nemci si zavesili postele na palmy pred domom a byvali tam 27 dni. Uwe s nami slavil jeho 51 narodeniny.

Mana je popularne miesto pre svadby a medove tyzdne, zalubenci sa mozu zobrat priamo na mieste.

prisla Sara, ci by si mohla pozicat moj notebook, lebo jej 5 deti by si chcelo pozriet nejake rozpravky. Predstava, ze moj zivotu dolezity pracovny nastroj (s Linuxom sa dostane pod spravu 5tich deti vo veku od 2 do 14 rokov sa mi velmi nepozdavala, preto som isiel celu vec nastavit osobne. Uvitala ma tma (fotky su robene s bleskom) a vona petrolejovej lampy.

V jednej miestnosti tu byva Sara, jej 5 deti a stara mama. Hned ako sme vstupili do domu, Sara si spomenula, ze musi ist do kostola, a poprosila ma, ci na hodinku a pol dozriem na jej deti, pretoze stara mama nebola doma a najstarsie dieta spalo.

sprevadzanu vysokymi horuckami, preto som sa neuspesne pokusil v dedine zohnat teplomer. Ked som povedal, ze ma teplotu vyse 39 C, domaci trvali na tom, ze to moze byt zmenou pocasia. Ked som prejavil pochybnosti, ze taka vysoka horucka moze byt sposobena pocasim, tak sa ma spytali, aka je normalna teplota tela. Teplomer sa tu proste nepouziva.

tzv. Mana rezort a Backpackers. Cestovatelia ubytovani v Backpackers oficialne nemozu do oblasti Mana rezortu vstupit, dokonca ani nakupovat v obchodoch. Rezort od Backpackers oddeluje plot ako kedysi v Berline, pri vstupe je straznik. Tak ako v pripade Berlinu, my sa samozrejme nachadzame na chudobnejsej strane akokolvek, plaz je pristupna pre vsetkych, a odtial sa da dostat aj do rezortu, co sme aj urobili. Clovek tu nemoze ani minutu postat bez toho, aby sa pri nom nezastavil zamestnanec rezortu s otazkou, ci nieco nepotrebuje a ci je vsetko v poriadku. Ak sa pride na to, ze nie ste ubytovani v rezorte, bez pardonu vas vypoklonkuju. Jedina vynimka je ak hladate lekarsku pomoc, ktora sa v Backpackers nenachadza.

V noci si domorodci obcas spomenu na cas kmenovych vojen a dochadza k hlucnym pastnym subojom. Tychto sme sa radsej nezucastnovali

odchadzame ako priatelia. Pri ceste lodou z ostrova je bezpecnost prioritou cislo jeden, nic nie je ponechane na nahodu Po zapise do Guinnessovej knihy za prekonanie rychlostneho rekordu na trase Mana –> Viti Levu sme stastne dorazili na pevninu. Roger nas odviezol na letisko.

Naraz sedime v centre Sydney s kamaratmi pri pive. Obaja sme o milion zazitkov bohatsi a o 5 kg lahsi (vela pohybu, malo jedla).

Nahodne sa stretnem pohladom s osobou pri vedlajsom stole, ktora okamzite pozrie inym smerom, vyzarujuc do sveta auru oznamujucu spravu „s obycajnymi smrtelnikmi sa nebavim“. To ma uvadza do reality, sme naspat v „civilizovanom“ svete

Tato kapitola je pre tych, ktori seriozne uvazuju o navsteve Fidzi.

Obcania SK nepotrebuju na Fidzi ziadne viza, ale pozor - ak odlietate z Australie (AU) a takisto sa do AU vraciate, budete potrebovat AU viza platne v case navratu z Fidzi, aj v pripade, ze neopustite AU letisko a AU je iba vase medzipristatie. Takisto je potrebne preukazat sa spiatocnou letenkou z Fidzi. Najlahsie je poziadat o E-visitor viza, ktore sa daju vybavit cez Internet a su zadarmo.

Do krajiny je zakazane priniest akekolvek jedlo. Pri vstupe je RTG kontrola, ktora odhali ovocie typu jablko. Chlieb a sunka im nevadi, i ked ho v mojej taske videli (pri vyberani jablka odhalenom cez RTG

Na vacsine obyvanych ostrovov je GSM siet, takze telefon bude fungovat. Tu je Orange cennik (ceny v EUR):

• Poslanie SMS 0.72
• Prijatie SMS 0.00
• Odchadzajuci hovor 5.13
• Prichadzajuci hovor 3.26
• http://www.orange.sk/web/prevas/cennik/cennik.html
• http://www.orange.sk/web/prevas/doplnok/roaming_medzinarodny.html

Moznosti pripojenia na Internet su dve: niektore rezorty maju plateny Internet (cca. 10 FJD / hodina), alebo na hlavnom ostrove sa da kupit Vodafone Flashnet, USB modem.

Flashnet ma dva varianty, ktore sa navonok odlisuju iba mnozstvom predplatenych dat, 500 MB a 1 GB. Oba varianty su vsak samostatne riesenia, jedna sa o odlisny harver aj softver. Variant 500 MB ma velmi slaby signal a je prakticky nepouzitelny. Variant 1 GB je o nieco lepsi a da sa pouzivat, ak sa v prehliadaci nastavi volba „nezobrazovat obrazky“, i tak je vsak neuveritelne pomaly (cca. 3-10 KBit/s, t.j. 0.3-1.25 KB/s). Napisat prispevok do weboveho fora mi trvalo 35 minut.

Na Internete sa nachadza len malo ponuk ubytovania. Mozeme odporucit Wailoaloa, velmi prijemne miesto. Manazerom je Roger, +679 8720 432, ak napisete email miesto rezervacie cez Internet, mozete dostat lepsie ceny:

Ak su obsadeni, mozete skusit Smugglers.

Ak pojdete do Wailoaloa, pozdravte odo mna Rogera. Priamo na mieste sa zvycajne daju dohodnut lepsie ceny, klucom je spravat sa k domacim priatelsky a s respektom, tvrde jednanie podla nasich skusenosti nefunguje. Za izbu pre dvoch sme na hlavnom ostrove platili 45 FJD/noc, pri vacsom pocte noci a vzajomnych sympatiach sa da dostat nizsie. Jedlo v restauracii stoji okolo 25 FJD vratane napojov.

Cele Fidzi rozprava po anglicky, kedze anglictina je uradnou recou.

Transport na ostrov Mana stoji 120 FJD (tam a spat). Na ostrove sa da ubytovat za 45 FJD/noc vratane jedla (3x denne), byvali sme v Serena's backpackers. Velmi zakladne ubytovanie, ustretovy personal, jedlo ako tak, ale nadvahou trpiet nebudete - porcie su dost male, ako na celom Fidzi. Nemaju internetovu stranku, ale Roger z Wailoaloa dokaze ubytovanie vybavit. Izba je zdielana s dalsim dopredu neznamym poctom ludi, s pravidla od 4 do 8. Samostatna izba pre dvoch stoji 120 FJD/noc (opat vratane jedla, pre dvoch). Sprcha a toalety su v oboch pripadoch zdielane.

Na ostrovoch nie su ziadne banky, bankomaty ani nic podobne, preto si treba cash zobrat zo sebou. Najlepsie sa nam osvedcilo mat pri sebe debetnu kartu SK banky a vyberat cash z bankomatu podla potreby, dostali sme tak daleko lepsie kurzy ako v banke (na hlavnom ostrove). Pri vybere hotovosti z lubovolneho bankomatu Tatrabanka uctuje iba fixny poplatok (nie % z vyberu). Takuto sluzbu neponukaju ani banky s celosvetovou posobnostou, napr. HSBC alebo CommonWealth - tieto uctuju okolo 3% poplatok. Ak chcete robit prevod cez Internet Banking, treba mat funkcny telefon, kedze autentifikacia prebieha pomocou SMS.

Zakladne veci ako napr. voda, limitovany vyber sladkosti a pod. sa spravidla na ostrovoch kupit daju. Cena zohladnuje ceny transportu a je asi dvojnasobna oproti normalu.

Takmer vsetci cestovatelia (vratane nas) mali zaludocne problemy, v niektorych pripadoch spojene s vysokymi horuckami, preto treba so sebou zobrat:

• Imodium - proti hnacke
• Parecetamol, resp. Ibuprofen - proti teplote
• Teplomer